Nemecká otvorená náruč

Autor: Alena Beyerova | 13.11.2019 o 8:33 | Karma článku: 3,70 | Prečítané:  1425x

Nemecko. Šľapajúca lokomotíva európskej ekonomiky sa vie vo svetových médiách predať ako krajina, v ktorej sa dodržiavajú ľudské práva, v ktorej sa kladie dôraz na kultúru a hodnotu človeka, ktorá otvorila svoje brány a náruč...

Prihlásenie k trvalému pobytu. V Nemecku. Miestna radnica. Rozhovor s úradníčkou. Vypísané podklady nestačia. Potrebujete povolenie bytového družstva. Áno? A načo? Veď ja som ten, kto za byt platí. Vraví môj manžel. Irelevantné. Znie odpoveď úradu.

Bytové družstvo. Potrebujeme od nich povolenie, aby som sa mohla prihlásiť k trvalému pobytu k manželovi. To nejde len tak jednoducho. Znie odpoveď sarkasticky sa usmievajúcej holohlavej po celom tele potetovanej úradníčky. Prečo to nejde? Znie už akosi zúfalo znejúca otázka môjho manžela. Potrebujete doklad o bonite Vašej manželky. Čo potrebujeme?  ....

SCHUFA – úrad, ktorý overuje, či človek nemá dlžoby. Žiadosť podaná cez internet. Poplatok 30 EUR. Niečo im v údajoch nesedí. Chcú doklad o trvalom pobyte na Slovensku. Pred 18 rokmi som sa tam prisťahovala, doklad by som si musela ísť na Slovensko pýtať na úrad evidencie obyvateľstva. Cesta tam a späť. Nie. Skúšam to inak. Posielam mailom odfotený občiansky preukaz, ktorý som mala pri odchode z republiky odovzdať. Niečo mi však hovorilo, aby som to neurobila. Zatiaľ. OP je jediný dokument, kde je moja adresa a všetky potrebné údaje. Prešiel týždeň, úrad sa neozýva. Telefonát. Uf. Už to poslali... Kam? Na Slovensko? Prečo? Veď my sme tu v Nemecku. Dá sa to poslať na adresu v Nemecku? Nie. Mailom? Nie. Ochrana osobných údajov im to nedovoľuje. Dobre.... Ešte že som nechala svojmu synovi splnomocnenie preberať zásielky. Konečne to prišlo. Syn to oskenoval a poslal. Mailom. Vytlačila som si to. Späť na bytové družstvo. Ale veď to je kópia. My chceme originál. Ten je totiž chránený ako bankovky špeciálnymi znakmi. Telefonát na Slovensko. Syn uteká na poštu. Posiela list prvou triedou. Znova bytové družstvo. Predložený originál. Ale povolenie k trvalému pobytu? Nie. To nejde. Prečo? Manžel, aby ušetril poplatky za nájom, býva v jednoizbovom byte. 34m2. To nie je byt pre dvoch, ale len pre jedného človeka  - námietka úradníčok..... Ak chceme bývať spolu, musíme sa sťahovať. Predpisy.

Bežia mi žiadosti o prácu. Mám kvalifikáciu – učiť nemčinu ako cudzí jazyk. V nemeckých médiách sa štátne úrady sťažujú, že nemajú dosť kvalifikovaných učiteľov práve na tento odbor. V školách je veľa detí z cudziny, ktoré neovládajú nemecký jazyk. Myslím si, nebude ťažké nájsť si prácu. Omyl.

Potrebujeme oficiálny preklad Vašich diplomov. Znie logická požiadavka školského úradu v Nemecku. Dobre. Nechala som si to preložiť. Oficiálne, s pečiatkou, stuhou, ako sa patrí. Znova školský úrad. My potrebujeme tie kópie ešte nechať overiť. Znie ich ďalšia požiadavka. Dobre. Vraj na radnici to robia. Radnica. Potrebujem overiť tieto preložené kópie. Vysvetľujem. To nejde. Znie akosi už často počutá odpoveď. Prečo? My akceptujeme len našim úradom schválených prekladateľov. A to sú akí? Tí v Berlíne. Googlim. Jeden preklad diplomu 120 EUR. Ja ich mám vďaka dvom vysokým školám a množstvu ďalších vzdelávacích aktivít niekoľko. Dokopy okolo 800 EUR. Pritom to už všetko mám preložené. U slovenského štátneho prekladateľa. Všetko dokopy 200 EUR. Kašlem na to. Posielam svoje žiadosti na iný úrad. To nejde. Dostávam odpoveď. Aj keby sme akceptovali Vaše diplomy, musíte absolvovať jazykovú skúšku. Z nemčiny. Ale veď ja mám štátnicu z nemeckého jazyka. To nejde. Prečo? Lebo nie je robená našimi inštitúciami. Googlim. Kde sa dá v Nemecku urobiť jazyková skúška. Na troch miestach. V Berlíne by som to mala najbližšie. Stojí to však 300 EUR. Idem tam. Chcem sa prihlásiť na skúšku. Potrebujem ju ešte pred začatím školského roka. To nejde. Znie odpoveď. Prečo? Na tri mesiace dopredu sú všetky termíny obsadené...... Googlim. Hľadám porovnanie so Slovenskom. Štátnu skúšku zo slovenského jazyka ponúka každá jazyková škola, vysoká škola. Poplatky od 25 do 120 EUR. Termíny záležia od množstva prihlásených kandidátov.....

Zhrnutie. Nemôžem sa prihlásiť k trvalému pobytu. Bez neho sa nemôžem poistiť. Bez poistenia sa nemôžem dostať do systému daní a poistenia. Bez prihlásenia sa do tohto systému sa nemôžem zamestnať. Bez práce nemôžem mať príjem. Pýtam sa, ako žijú tí ľudia, čo sem v takom množstve prichádza z krajín tretieho sveta? Nachádzam ich. V umelých ubytovniach, nasáčkovaných ako hadov. Na staniciach Berlínskeho metra. Ako bezdomovcov ležiacich v špine a smrade.

Nemecké rádio hlása. Túto nedeľu je otvorený deň v Berlínskom útulku zvierat. Idem tam. Zo zvedavosti. Mačky a psy ale aj iné druhy zvierat tu nachádzajú opateru a domov. Ale aký domov. Luxus. Čistý luxus. Mačka tu obýva priestor ako jednoizbový byt môjho manžela. Priestor vyplnený nábytkom, hračkami, značkovým žrádlom... Ako je to možné? Ide to? Pýtam sa. Zamestnancov. Áno. Vďaka kmotrovským partnerstvám. Človek si adoptuje zviera a posiela na jeho účet peniaze, z ktorých útulok zabezpečuje krytie nákladov. Ak človek posiela veľa, má zviera veľa. Ak menej, má zviera menej. Ale tu majú akosi všetky zvieratá veľa.... O dve stanice metra ďalej ležia ľudia v zapáchajúcich priestoroch metra a s cudzineckým dialektom žobrú.....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.


Už ste čítali?