Nemecké školstvo a jeho nároky na uznanie kvalifikácie získanej v zahraničí

Autor: Alena Beyerova | 16.11.2019 o 22:32 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  807x

Snaha nájsť si miesto učiteľky na strednej škole v Nemecku ma priviedla do prostredia, ktoré som naozaj nečakala....

S obrovskou kopou papierov vstupujem do budovy nemeckého ministerstva školstva v Postupim. Budova sa nachádza v peknom parku, v ktorom majú sídla aj iné ministerstvá. Podľa inštrukcií z mailu bez problémov nachádzam správnu kanceláriu. Pani úradníčka je mladá, usmievavá a nesmierne dobre naladená. Prijímam ponuku na posadenie sa, stôl predo mnou už obsahuje pripravené formuláre. Odovzdávam jeden po druhom dokumenty. Preložený vysokoškolský index z oboch vysokých škôl, preložené maturitné vysvedčenie, pracovné potvrdenia mojich bývalých zamestnávateľov, podrobný výpis predmetov s praxe, životopis, žiadosť a preložené diplomy a certifikáty. Pani s úsmevom všetko kontroluje, eviduje. Trpezlivo čakám. Viem, že jedna vec chýba. Nechcem to však predbiehať... Možno to napokon nebude treba. Chýba mi totiž tzv. overenie všetkých prekladov. Pani to však skonštatuje. Oponujem so slovami, že aj zamestnanec ministerstva má právo overiť kópie. Neprotestuje. Začína overovať kópiu za kópiou. Trpezlivo. Čakám ešte jednu námietku. Podľa informácií na žiadosti je nutné nechať preložiť úradné dokumenty len nemeckými úradmi evidovanými prekladateľmi. No ja som to urobila ešte na Slovensku. Preklady mám od slovenského prekladateľa, čo ma stálo o polovicu menej. Čakám na ortieľ. Prichádza. Pán XZ, ktorý dokumenty preložil,  nie je evidovaný nemeckým úradom. Oponujem. Je to rovnako kvalitný prekladateľ ako akýkoľvek iný. Moje preklady majú pečiatku, stuhu a všetko je ako má byť. Je jeho národnosť dôvodom odmietnutia? Pýtam sa. Pani nevie reagovať. Ospravedlňuje sa. Odchádza sa poradiť. V duchu uvažujem nad alternatívami, ktoré ma čakajú pri odmietnutí. Pani prichádza. Moje argumenty boli uznané. Som šokovaná. V tom najpozitívnejšom slova zmysle. Potom sa dozvedám, že žiadosť, ktorá je základným dokumentom pri tomto konaní, obsahuje síce červeným písmom upozornenie na to, že akceptovaný môže byť len nemecký prekladateľ, ale žiadosť je už staršieho formátu. Moje preklady sú akceptované. Dnes to šlo akosi ľahko. Dokonca dostávam informáciu, ktorá ma ešte viac zaskočí. A znova pozitívne. Na nemeckých školách je tak extrémny nedostatok učiteľov, že si môžem podať žiadosť o zamestnanie ešte pred tým, ako dostanem od ministerstva oficiálne povolenie. Všetko je v rukách školských regionálnych úradov. Cestujem domov a plánujem, ako a kde idem hľadať voľné pracovné ponuky.

Doma na internete nachádzam oficiálnu stránku školského úradu a na nej voľné pracovné miesta. Je september. Školský rok sa síce začal už v auguste, no na stránke je ešte množstvo uverejnených voľných učiteľských miest. Nachádzam dokonca školu v mojej blízkosti, kde je moja kombinácia hľadaná. Posielam si žiadosť ešte v ten deň. Po týždni dostávam odpoveď, že žiadosť bola zaregistrovaná. Po ďalšom týždni som vyzvaná na dodanie ďalších dokumentov. Posielam. Po ďalšom týždni dostávam odpoveď, že bez povolenia ministerstva nie je možné ma zamestnať. Oponujem, uvádzam, že priamo od ministerstva mám inú informáciu. Irelevantné, znie odpoveď. Rozhodnutie je v rukách školského úradu. Dostávam informáciu, že síce ešte nie je rozhodnuté, ale s veľkou pravdepodobnosťou dostanem negatívnu odpoveď. Nevzdávam to. Pozitívne sledujem ďalšie ponuky. No v mojej kombinácii sa už nič iné nevyskytne. Čakám. Prešli tri týždne. Je začiatok októbra a žiadna odpoveď. Rozhodujem sa navštíviť priamo školu, kde som chcela pracovať. Pani riaditeľka ma srdečne víta. Keď zisťuje, čo som a čo chcem, na tvári sa jej objaví smútok. Už druhý mesiac funguje jej škola bez piatich učiteľov, ktorých jej školský úrad ešte nedodal. Je nešťastná z dĺžky rozhodovacieho procesu. Nechápem. Uvádzam, že na Slovensku si riaditelia škôl sami vyberajú svojich zamestnancov. Usmeje sa a vyjadrí, že to by si aj ona veľmi priala. A nie len ona. Rozhovor sa dostane do fázy, kedy sa mi zverí s tým, že sa situácia opakuje každý rok. Kým sa jej naplní stav učiteľov, uplynie často niekoľko mesiacov. Školské úrady sú preťažené, v školstve tu vládne obrovská centralizácia moci. Všetko mi je jasné, keď vidím školský úrad. Je to areál. Niekoľko budov. Množstvo kancelárií. Predstavujem si jednu kanceláriu na školskom úrade v Žiline. Pár úradníčok vybaví to, na čo tu potrebujú stovky zamestnancov.

Po mesiaci čakania dostávam negatívnu odpoveď. Miesto je obsadené niekým iným. No mne to už je vlastne aj jedno. Pred pár dňami som si povedala, že potrebujem viac odvahy a vstúpila som do priestorov tunajšej vysokej školy. Ten deň sa mi vryl do pamäte. Bol to piatok. Poobede. Krátko po tretej. Vysoká škola s výborným renomé ma vždy priťahovala. Nie len svojim zameraním na obnoviteľné zdroje energie, ale aj svojim marketingom, starostlivosťou o botanické záhrady a podobne. Prechádzam sa po budovách a nachádzam jedinú ešte pracovne aktívnu kanceláriu dekanky. Klopem na dvere, vstupujem. Nachádzam priateľsky naladenú pani v rokoch, jej oči a výraz tváre ma povzbudzujú. Prichádzam si dať žiadosť o zamestnanie. Len tak náhodou. Šla som okolo. Usmieva sa. Oblasť, v ktorej chcem pracovať, síce patrí do jej právomocí, je tam však niekto iný, kto je zodpovedný za prijímanie nových pracovných síl. Dostávam cennú informáciu o adrese a ešte cennejšie povzbudenie, že ak aj nie je vypísané voľné miesto, mám si žiadosť každopádne podať.

Podávam. O týždeň si čítam pozvánku na prijímací pohovor. Prichádzam. So sebou všetky papiere, preklady, diplomy. Tie sú zbežne prečítané. Rozhovor sa točí okolo mojich názorov na súčasný trend vyučovania cudzieho jazyka. Pôvodne plánovaný polhodinový rozhovor sa natiahne na dve hodiny priateľského vymieňania si myšlienok. Nik odo mňa nežiada ministerské uznanie kvalifikácie, nikoho tu nezaujíma formát overených kópií a ani to, či je moje štúdium absolvované na Slovensku či v Tramtárii. Dokonca nikoho ani len nezaujíma, či mám jazykový certifikát. Cítim, že som prijatá. O týždeň podpisujem zmluvu. A o ďalšie dva týždne sa zoznamujem so svojimi novými študentmi. V kurze ich mám na začiatku 6, po pár dňoch 22. Pochádzajú z celého sveta, Mexiko, Libanon, Nepál či USA. Sú to študenti, ktorí dostali šancu študovať na nemeckej vysokej škole, študujú síce po anglicky, ale chcú sa naučiť aj jazyk krajiny, ktorá im poskytla možnosť štúdia. Učím ich nemčinu. Okrem môjho kurzu sa tu ponúkajú kurzy japončiny, ruštiny, španielčiny a mnoho ďalších jazykov. Japonský jazyk učí Japonec, ruštinu Ruska a podobne. To, že nemčinu učí Slovenka, bolo divné len mne jedinej. Babylon, ktorý v jazykovom centre vysokej školy vytvorili študenti zameraní na ekológiu a obnoviteľné zdroje energií, je nesmierne príjemným momentom, ktorý vrhá na miešanie kultúr konečne aj pozitívne svetlo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.


Už ste čítali?